derechura

Nová kožená kabelka a nový károvaný kostým ju ten deň robili ešte červenejšou. Pracovná porada začala ako obyčajne neskôr ako mala a ona sa úplne oddala svojim unudeným myšlienkam. V tej šedosti dňa sa začal červenieť aj niekto iný okrem nej. ´Ten, jeho oblek je určite nový, aj tá košeľa´, žeby predsa čosi, čo by zaujalo jej unudené oko. Jej šéf, vždy dobre nahodený, ale ten deň bol viac než nahodený, viac než len krásne jej zavoňal.

Pôsobil dokonalo a neprístupne. Tá jeho neprístupnosť ju zlákala. Bol ako visiaci ciageľ a ona chcela do neho brnknúť. Chcela sa pozerať ako sa bude topiť v jej rukách.

Všetko bolo stále šedé. Len on a ona sa červenali. Bol nedostupný a ona vyťahovala všetky svoje tromfy. Hra ju úplne pohltila. Čím lepšie karty hádzala, tým viac si uvedomovala príchod hanebnej kapitulácie. Mal manželku a deti. Videla ich šedo ako všetko navôkol, okrem seba a jeho.

Ciageľ sa roztopil a ona bola víťaz, ktorý bral všetko. A vôbec nebola skromná. Brala doširoka roztvorenou náručou. Aj svet okolo nej začal naberať aké také farebné kontúry. Jej a jeho červeň naďalej dominovali. Opojená vášňou, erupciou citov a jeho červeňou hrala hru v najvyššom leveli. Nenásytnosť ju opojila, jeho pohltila.

Dostala, čo chcela a svet okolo nej bol čoraz farebnejší. Červená ju začala unavovať. On z nej chcel čoraz viac, ona z neho čoraz menej. Čím viac chcel, tým ona menej. Čím on bližšie, tým ona vzdialenejšie. Dobre vedela, že to jej hra s jej pravidlami. Chybná hra a chybné pravidlá. Uvedomila si, že hru musí dohrať. Viac ráz prisľúbil koniec hry. Nedokázal však hru ukončiť.

Plazil sa. Prosil. Vyhrážal sa. Jeho červeň jej dvíhala žalúdok. Neštítil sa ju v práci obťažovať. Vydieral ju. Jeho urazená ješitnosť ju lynčovala. Čím viac ho odmietala, tým viac sa jej dožadoval. Pre neho jej hra, s jej pravidlami neskončila. Hral tvrdo chybnú hru. Tvrdo a zákerne. Ako skončiť túto hru? Položiť karty na stôl a pobrať sa.

Odišla z práce. Šedá rodina sa stala pôvabne farebnou. Načas začala vnímať skutočné farby.