derechura

Keď vám karty ukážu, že niekto vám zlomí srdce, napadnú vás všetky možné alternatívy od generačných potomkov, cez generačného partnera až po generačných prarodičov…
Aj mne kadekto pobehoval po mysli, až som sa pristihla pri takých podozreniach, až mi mráz po chrbte behal, tak som si povedala, hej počkaj, až to príde, potom to budeš riešiť…
A život bežal ďalej aj bez LA… na linke. Je to vlastne jediná priateľka, čo má snahu, odvahu a chuť mi rozumieť, toľko rokov a toľko dní… pred ňou sa môžem obnažiť, až na kosť a nemusím sa obávať, že mi bude zima, lebo ona nefúka, ani zimu nešíru.
Povedala mi, že som SRALO, že len ja som taký SRALO, keď za ňou neprídem…
„Áno som SRALO a veľký SRALO, ani si nedokážeš predstaviť aký som ja SRALO..“, odpovedala som jej a pritom som myslela na tisícky mojich problémov zaliatych do skla.
Áno, zalievam ich do skla, pod koberec nič nezmetám, ani špinu ani problémy, veď som nejaká upratovačka. Mám rada poriadok a takto na ne pekne vidím, nezaťažujú, sú v dohľade ale neprekážajú, stačí o nich vedieť a riešiť, keď dozreje čas. Ešte, že mám dosť kapacity na sklíčka, to je jediné, čím ma boh obdaril… tak nie mám toho viac, aby som ho neurazila a nakoniec som aj tak v štádiu zmierenia a všetko, čo už po mne hodí bude len čerešničkou na torte.
Mám plán na tento rok a už som si povedala a nielen v mysli, ale aj na hlas, že pôjdem podľa plánu a dobehnem všetky plány tohto roku.
Aj LA má plán, nie hneďkajší, ale má … chce študovať aj peniaze by do toho dala, ja nie ako väčšina ľudí, čo poznám. Nemám dobré spomienky na štúdia, vždy tam človeka nútia študovať aj to, čo ho vonkoncom nezaujíma a čo vonkoncom potrebovať nebude v mene toho, čo ho zaujíma, obyčajné vydieranie a predvádzanie a nakoniec to, čo potrebuje človek aj tak sa musí naučiť sám, ďakujem neprosím, jeden diplom mi stačí aj tak furtom chcejú nejaké študírovanie, hentaká kvalifikačná skúška, taký doktorát, onaký doktorát kdečo navymýšľajú len, aby na papieri boli potvrdené nadobudnuté vedomosti a zručnosti.
BO… je už iná priateľka, úplne náhodne náhodilá až prekvapivo zapadá do okruhu ľudí, čo môžem a miestami až musím, totiž ona je aj prekvapivo podnetná. Ona dáva také enormné množstvo podnetov, že jednoducho aby človeka nepodnietila snáď ani nie je možné. Je ako supervýkonný počítač, do ktorého sa vloží zadanie a ona pohotovo vytiahne nielen rozanalyzované následky ale aj vydedukované príčiny. Ale BO… so mnou to inak nebude, lebo ja som tá jedovatá bylinka, pre jedných sestra, pre druhých cudzinka…ležím v zákopoch a je mi dobre.
Akurát mám zlomené srdce. Som myslela, že bude cigánsky verný, že bude psom, čo pozná pána a zatiaľ on (Danny) je plný hormónov a utešuje miestnu suku a možno aj viaceré ani domov sa mu nechce. Keby ho piaty sused nepriviedol, tak ho už hádam ani nemám a div sa svete, žiadne skákanie od radosti, že má svoju paničku, len ticho zazeral v kútičku… Spriadam plány, čo s ním.
Uviazať na reťaz, načo mi je taký pes…
Nadať susedovi kvôli plotu, čo si ho nevie opraviť, načo kaziť vzťahy susedské…
A tisíce iné mi behá po rozume, ako tomu psovi suku z hlavy vyhodiť, aby ležal pri mojich nohách a nie pri cudzích. Opäť som to zaliala do skla. Umyla som ho a skryla, keď mi dnes MI .. neprinesie reťaz, zase mi utečie a ja budem čakať, kedy ho čert donesie.