derechura

ZAČIATOK DEJA

Stále ho nenávidela, stále nedokázala pochopiť ako ich môže jedným dychom milovať a druhým terorizovať. Tá nenávisť nerástla, bola konštantná a taká monotónna až by sa dalo povedať, že zabudla, že ho nenávidí.

„Ako môžeš zabudnúť, že ho nenávidíš?“, nechápala Marta.
„Nerozmýšľam nad tým …“, chcela ešte pokračovať, ale Marta ju prerušila: „Veď to musíš mať stále na mysli, keď ho vidíš, keď s ním spíš…“
„Naozaj nad tým nerozmýšľam, ani vtedy keď s ním spím, to máš ako keď si ideš umyť zuby, vidíš plnú pastu, osirelú kefku, natlačíš a drhneš“, rozmýšľala nad tým, prečo vlastne nerozmýšľa nad umývaním zubov.

Nemohla povedať nikomu, ani Marte o mladom mužovi, o tak mladom, ktorý ešte žiadnu ženu nebozkával. Na pery žiadnu nepobozkal, ale jej bozkával nohy. V posilňovni. A táral jej taľafatky o nejakom podriadení, footfetiši, dutkach, symbiotickom splynutí…chcela utiecť svojmu osamoteniu, svojmu vlastnému väzeniu, on sa stával jej súčasťou, on sa jej koril, on sa jej klaňal. Imponovala jej totálna kontrola nad ním, to ako sa jej s pokorou odovzdával. Bola mu bohyňou, on bol jej sluhom.

Hra ešte nezačala, ale karty boli rozdané. Sedela na svojom pomyselnom tróne a on jej ležal pri nohách. Hrala podľa pravidiel s nádejou, že sa dočká akéhosi naplnenia. Trestala ho s vervou a on robil všetko ako kázala, všetko ako mu láskavo dovolila.

Čím viac hra stupňovala, tým viac bol vzrušenejší. Stálo ho veľa úsilia, aby s ovládal. Dala si čas na jeho žadonenie, dala si čas na ukázanie normálnej vášne. Vlastne pre ten jeho služobný orál ho bola schopná vytrieskať, podupať aj opľuť.

„Myslíš, že by si bol schopný milovať sa so mnou?“, zdalo sa jej, že mu dala dosť času hrátky.
Bol ticho. Ruky mu sekali, keď jej masíroval nohy.
„Niečo sa ťa pýtam“, zvýšila hlas.
„Ak si to žiadaš, božská Eva“, pokorne odpovedal.
Chcela mu vidieť do očí, chcela tam zbadať túžbu po nej, ale to by si on nedovolil. Nemal povolenie, aby jej mohol pozerať do očí.

Zachcelo sa jej obyčajného dobývania, pomalého ale o to nástojčivejšieho.
´Má na to vôbec táto žobrač´, pýtala sa sama seba.
Precitla späť do svojej úlohy: „počúvaj dobre, najskôr ma uspokojíš ako obyčajne, ale pozor, keď ťa chytím za vlasy, začneš sa so mnou milovať, rozumel si?“
„Ako si želáš, božská Eva“, úctivo hral svoju rolu.
Dychčala a v tom momente ako ho chytila za vlasy, on sa zhostil príkazu. Totiž chcel sa zhostiť príkazu. Jej sa zdalo, akoby sa len pomrvil a už to celé domrvil. Predčasne.

Obliekla, obula a zavrela dvere. Ktovie, či zostalo niečo z tých palaciniek. Nemala čas ich všetky natrieť. To jej zas manžel bude pizdovať.