derechura

Žijeme v dobe, kedy ľudstvo obrátilo takmer celú zvedavosť na akýkoľvek život mimo našej planéty, hľadáme najmä niečo inteligentné, využívame tie naj … technológie len, aby sme niečo neobyčajné objavili, niečo neobvyklé zočili a zatiaľ tu na Zemi s nami žijú mnohoraké podivné tvory.

V pralesoch juhovýchodnej Ázie na ostrove Kalimantan žije primát KAHAU NOSATÝ (Nasalis larvatus), síce v našej wikipédii sa uvádza ako sleďový, ale nosatý mu rozhodne pasuje viac, síce samice nemajú také veľké nosále, len samci a vôbec sa nevie prečo majú také veľké nosy, či ako estetický doplnok pre samice alebo za jeho pomoci môže vydávať škrekľavejší zvuk. Malajskí domorodci ho nazývajú Orang Belanda, čo je hanlivý výraz pre Holanďana. Prichodivší belosi mali veľké opálené červené nosy, tak im to pripomínalo im dobre známeho Kahaua.

Naši policajti a zrejme aj vodiči by boli radi, keby mohli mať oči na stopkách, tak ako ich má malajská mucha, teda zase opäť len samec. Ak by mal ľudský samec také stopky na koncoch s očami, tak by tie stopky mali rozpätie až 2 metre, to by sa mu obhliadalo. Samec malajskej muchy má oči na abnormálnych stopkách a čím väčšie rozpätie očí, tým väčší samec a tým väčšia šanca na úspech u samice a vyhostenie svojho soka zo svojho územia.

V pralesoch Amazonky žije LEŇOCH (Choloepus). Podľa našej wikipédie je príznačnejší názov leňochod nesprávny a zastaraný, neviem prečo, keď to u neho tak chodí, že je lenivý. Leňoch len občas pláva a jeho voľný plavecký štýl je unikátny, každá končatina má nesporadický záber vo vode, teda najskôr jedna, potom druhá, tretia, štvrtá…prosto nejdú súbežne. Leňoch je divný hlavne tým, že všetko robí hore nohami – žerie hore nohami, spí a dokonca sa aj tak pári. Jeho obrátený a pomalý životný štýl spôsobil, že všetko v jeho tele rastie hore nohami od orgánov až po jeho hustú dlhú srsť, ktorá je mimochodom domovom nielen pre semienka tropických rastlín ale aj pre nočné motýle. Taký leňoch nedbalý na čistotu, len raz týždeň vykonáva potrebu a na tento okamih čakajú nočné motýle. Sotva zlezie zo stromu a vykoná, čo má nočné motýle do jeho výkalov nakladú svoje mláďaťa a šup, šup do jeho srsti.

Podivné sú aj lietajúce ryby (exocoetidae) žijúce v oceánoch. Majú veľké prsné plutvy a vďaka svojmu chvostu, ktorým dokážu udrieť až 50 x za sekundu (to je pre mňa až neuveriteľné), ale ako „vystreľovací motor“, veľmi účinný. Dosiahnu lietajúcu rýchlosť 50 km/h s doletom až 100 m a vo výške až 11 m nad vodou.

V tropickej džungli severnej Austrálie žije jediný vták na svete s nárazuvzdorným hrebeňom, ktorým pri behu odráža liany a iné prekážajúce rastliny. Je to KAZUÁR, príbuzný Emu, ale na rozdiel od neho je veľmi plachý. Tento vták dosahuje výšku 1,80 m a váži cca 70 kg, takže nie je divu, že nevie lietať, ale načo by lietal, keď jeho nohy dokážu utekať 50 km/h.

V júni sa vynoria na brehoch USA tisíce prehistorických tvorov, nazývaných OSTROREP. Ostrorep Americký (Limulus polyphemus ) vychádza na zemský povrch kvôli páreniu a potom jednoducho zmizne, kam to je aj pre vedcov záhadou. Tieto tvory sú staršie ako dinosaury a keď aj vyzerajú ako kraby, nemajú s nimi nič spoločné, skôr majú bližšie k pavúkom. Divnými sú tým, že majú modrú krv, 12 nôh, 10 očí a vidia ultrafialové žiarenie. Dajú sa sledovať len v čase párenia, kedy veľké samice ťahajú ponuro čakajúcich samcov na akt oplodnenia vajíčka.

V najvyššie položenom jazere na svete Titicaca, žije zvláštny druh ŽABY – VODNICA (Telmatobius Culeus) s nadmernou prečnievajúcou kožou, ktorá vyzerá, akoby patrila oveľa väčšej žabe, ale keďže žije v nadmorskej výške 3 500 m, tak jej tie kožovité záhyby prídu veľmi vhod, lebo v tej výške je len 1/3 kyslíka ako je bežné. Existuje aj podivnejšia žaba žijúca v západnej Afrike, ŽABA S CHLPATÝM ZADKOM. V skutočnosti sú jej chlpy kožovité výbežky pretkané krvnými kanálikmi, aby mohli absorbovať, čo najviac kyslíku z vody. Toto neobyčajné ochlpenie býva len u samcov a to asi preto, že samec je vzorný otec. Keď samička nakladie vajíčka, úloha ich vartovania prejde na samca a on tak cez svoje ochlpenie môže byť dlhšie vo vode a tak lepšie strážiť svojich následníkov.

Podivný je aj primát z Madagaskaru vyzerajúci akoby bol zošitý z niekoľkých tvorov – hlava hlodavca, uši netopiera, chvost líšky, ruky čarodejnice a telo opice – lemur KSUKOL. Tieto poloopice majú chudučké ručičky s kostnatým prostredníkom, ktorý býva až 3 x dlhší ako ostatné dlhé prsty. Týmto prostredníkom bubnuje na drevo, aby svojimi netopierími ušami zistil, či ide o pevne drevo alebo duté tunely plné šťavnatých lariev, ktoré podivne dlhým prostredníkom vyťahuje z dutých rastlín, prostredník ako pinzeta.

Podivným tvorom v austrálskych riekach je VTÁKOPYSK (kačací zobák, telo krtka a nohy s jedovatými ostrohami), je chlpatý ako cicavec a napriek tomu kladie vajcia ako vták a je špecializovaný na lov pod vodou – keď pláva má zavreté oči, uši aj nos, pretože používa mäkký ohybný zobák s elektroreceptormi. Vďaka nim môže sledovať slabé elektrické výboje, ktoré vytvára jeho korisť pri každom pohybe.

V hlbinách oceánov žije mnoho rozmanitých a divných tvoroch. Asi najpodivnejším je VEĽKOTLAMEC (Melanocetus johnsonii) alebo čert morský, mocný predátor ozbrojený veľkými zubami a rozťahovacím bruchom, vďaka nemu dokáže zhltnúť 2 x väčšiu rybu ako je sám, ďas jeden. Na čele má bičovitý výrastok plný miliónov baktérií produkujúcich svetlo, ktorým láka ryby v okolí. Paradoxom tohto tvora je, že samica je až 40 x väčšia ako samec a tento chudáčik má drobné zúbky, žiadnu návnadu a žiadne vnútornosti. Pokiaľ chce prežiť musí si nájsť samicu a dať jej to najväčšie milenecké pohryznutie. Ako náhle sa prichytí na samicu, začne degenerovať – jeho čeľuste zrastú s kožou samice, tiež sa spoja aj ich cievy a nakoniec zo samca zostane len hromada reproduktívnych orgánov za účelom oplodňovania ikier. Vlastne chudáčik samec vyzerá ako nadbytočná plutva samice.

zdroj: TV spektrum, internet

podobné →

DESIATKA OBVYKLE NEOBVYKLÝCH MATIEK

Klamstvá a podvody od prírody alebo kto iného nevedomosť zneužije je šaľbiar