derechura

Skôr ako sa dostanem k akémukoľvek ťaženiu, žiada sa mi vyložiť dva pojmy, ako ich vnímam ja.

Tak najskôr zlo, ktoré si predstavujem kdesi v nekonečnom bode, na nekonečnej pocitovej priamke smerujúcej k opačnému nekonečnému bodu tej istej priamky a tento opačný bod je dobro.
Zlo je ošklivé, lebo narušuje pocit z dobra a my všetci túžime po dobre.
Zlo je škodlivé, lebo nás ohrozuje vo vlastnom napredovaní a my všetci chceme napredovať.
Lenže zlé veci sa dejú a dejú sa tam, kde sú dobré veci na ústupe. Zlé je vlastne všetko nedobré.

Krása je tiež o pocite, o nekonečnej priamke, o nekonečných bodoch, na jednej strane krása a na druhej škaredosť. Krásne pocity nám prospievajú, škaredé pocity nám škodia.

Lenže zlu alebo ak chcete zlému sa nedá vždy vyhnúť. Sú chvíle, keď ho treba strpieť, lepší prípad je keď to nie je na dlho, horší je ten, keď to zlé musí alebo sa podujme človek znášať celý život.

Nakoniec mi vyvstala otázka, načo sa utápať nedostatkom dobra, ktoré nevedno prečo je na ústupe (a možno má aj dôvod ústupu, viď ďalej), keď je možnosť vyťažiť zo zlej veci nejaký ten krásny pocit.

Skúsim dať taký plytký príklad zlého:

Je škaredé, zlé počasie leje sa ako z krhly, niekto v ceste pokračuje, iný sa skryje a buď má vlastnú ochranu (vlastný dáždnik, vlastný príbytok v dosahu) alebo využije inú ako vlastnú ochranu (iného dáždnik, iného príbytok) v každom prípade v tom zlom počasí ide o dve veci, dostať sa do príbytku (vlastného alebo cudzieho) a zároveň využiť čas na ťaženie krásy, krásneho pocitu.
Premoknutý na nitku nájde krásu v teplom voňavom kúpeli.
Pod dáždnikom schovaný nájde krásu v odrážajúcich sa kvapkách od zeme.
Ukrytý v príbytku, síce nikam nemôže ísť, ale môže siahnuť po krásnej knihe.

Ešte ma napadol jeden plytký príklad zlého:

Sú ľudia vymykajúci sa normálnym konfekčným veľkostiam a to je fakt zlé. Trebárs také šaty je im ťažko kúpiť a keď aj kúpia z toho malého výberu určite nemajú krásny pocit.
Nekonfekčne veľký/malý nájde krásu v ušití vlastného odevu, v objavení iného človeka, ktorý mu je schopný krásny odev vyrobiť.

Oveľa menej plytkým príkladom sú zlé deti:

Deti sú zlé, neposlušné, neposedné, začnime u nich a nechajme ich robiť krásne veci, nechajme ich tancovať, nechajme ich kresliť, nechajme ich zamazať sa po uši, nechajme ich vykrajovať kolieska z cesta…čítajme s nimi knihy, hrajme sa s nimi na slepú babu, behajme s nimi za loptou…v tom všetko s nimi nájdeme krásu.

Vôbec nie plytký príklad zlý partner/ka:

Tu sa naskytujú dve možnosti a veľmi podobné plytkému príkladu s dažďom, teda buď mu unikneme teda zlému partnerovi, čo nám dáva silu, vôľu a dôvtip (všetko krásne veci) nájsť si niekoho lepšieho, čo najmenej zlého, teda vlastne pre nás krásneho (tak ako tá voňavá teplá kúpeľ zmoknutému) alebo sa rozhodneme zlého partnera prevychovať (teda ideme do lejaku bez dáždnika), najskôr dobrým slovom, potom analyticko – deduktívnymi výčitkami a to môže skončiť buď oneskoreným únikom ale s krásnym pocitom, že sme urobili všetko, čo bolo v našich silách alebo úplne najkrajším pocitom, keď sa zo zlého partnera stane krásny partner, to je napríklad vtedy, keď taký zlý žiarlivec, začne rozkošne žiarliť. Uznávam najkrajší pocit v tomto prípade je neuveriteľne ťažký a čím skôr sa dostaneme do teplého voňavého kúpeľa tým lepšie.

Najťažší príklad zlej choroby:
alebo sa aj vraví, čo ťa nezabije to ťa posilní a tu ma napadá to moje viď ďalej zo začiatku textu, kedy má zrejme dobro dôvod ustupovať.
Zlá choroba, mimo ostatného, má jednu takú charakteristickú vlastnosť ako je bezmocnosť, čo je veľmi ale veľmi zlý pocit, myslím, že najhorší pocit aký poznám, ale ak existuje, čo i len najmenšia nádej, stále je možnosť vyťažiť pocit krásneho, lebo ak sa to niekomu nezdá, tak mám otázky:
– vieš aký je to krásny pocit ležať a necítiť bolesť
– vieš aký je to krásny pocit stáť na vlastných nohách, doslovne na nich stáť
– vieš aký je to krásny pocit vyjsť sám na nemocničnú terasu a hľadieť do sveta
– vieš aký je to krásny pocit robiť niečo, čo by si nikdy nerobil, keby si nebol chorý
a rad ďalších…

Zlé veci sa dejú a je v našej moci ťažiť z nich krásu, bez zlého by sme neobjavili krásne, lebo by sme to krásne vôbec nehľadali alebo inak mali by sme, ale by sme si neuvedomovali.