derechura

O ľudskej hlúposti (ďalej len hlúposť) bolo už napísané/povedané veľa, nepoznám človeka, čo by sa s označením „hlupák“ nestretol, či už na svoju adresu, alebo sám bol tým „odosielateľom“.

Hlúposť nedávala spávať mnohým mysliteľom a viacerí sa zhodli na tom, že je neobyčajne veľká, od bezbrehej hlúposti, čo si ju Konfucius predstavoval väčšiu ako nekonečné more až po nekonečnú hlúposť, čo si Einstein bol viac istý jej nekonečnosťou ako nekonečným vesmírom. Na akú takú obranu hlúposti sa postavil Dostojevskij, keď sa o nej vyjadril ako o priamej a statočnej a v žiadnom prípade nie ľstivej. Naproti tomu jeho rodák Čechov si dovolil uberať sa iným smerom, keď hlúposť označil za vlohu, čiže niečo, čo je vrodené a rovnako rozvíjané na univerzitách ako iné vlohy. Mnohí s hlúposťou bojovali, pričom Werich zisťuje, že fackovaním sa nevylieči, sám liek nepozná, ale odporúča s ňou neustále bojovať. Hlupáci so šťastenou sú to najneznesiteľnejšie pre Cicera, varuje pred ňou aj Pascal, keď tvrdí, že už aj tá najmenšia hlúposť môže človeka zabiť. Naši predkovia boli k hlúposti dosť zhovievaví, keď nám zanechali odkaz, že „zatiaľ, čo múdry mudruje, sprostý vykoná“, ale vidno za tým hodne irónie…ale nedá mi opomenúť aj vžité bratské české o nebezpečnom iniciatívnom blbcovi…

A ľudská hlúposť nenechala ľahostajným ani talianskeho historika ekonómie Cipollu (Carlo Mario Cipolla), ktorý je autorom teórie hlúposti, alebo ak chcete teórie sprostosti.
Má 5 základných zákonov:

1. KAŽDÝ, VŽDY A ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ, PODCEŇUJE MNOŽSTVO SPROSTÝCH JEDINCOV V OBEHU

teda bez ohľadu, aký má kto odhad na ľudskú sprostosť, človek býva opakovane zdesený dvomi faktami:
– ľudia, ktorých považuje za múdrych sa ukážu nehanebne sprostí
– neoblomné obťažovanie človeka v čomkoľvek, čo robí, sprostými jednotlivcami, objavujúcimi sa náhle a nečakane aj na miestach, kde sa to najmenej hodí, či v najviac nepravdepodobných momentoch

2. PRAVDEPODOBNOSŤ, ŽE URČITÁ OSOBA JE SPROSTÁ, JE NEZÁVISLÁ NA AKEJKOĽVEK INEJ CHARAKTERISTIKE TEJTO OSOBY

jednoducho sprostosť nediskriminuje žiadnu skupinu ani triedu, dokonca ani vzdelancov s titulom, či robotníkov alebo mužov a ženy, ani ľudí vysokopostavených ani jednoducho nikoho…nesúvisí s kultúrou, ani s IQ, skôr sa uvažuje o tom, či nie je determinovaná geneticky

3. HLÚPY JEDINEC, JE TEN, KTORÝ SPÔSOBÍ ŠKODU INÉMU ČLOVEKU/ĽUĎOM, PRIČOM Z TOHO NEMÁ ŽIADEN OSOH, BA EŠTE SÁM MÔŽE BYŤ POŠKODENÝ

tento zákon je kľúčovým pre teóriu sprostosti, pretože len ťažko možno akceptovať to, keď jedinec koná nerozumne a ostatní prichádzajú o energiu, zdravie a náladu, taktiež o peniaze a dokonca aj o život bez akéhokoľvek logického vysvetlenia, len preto, že jedinec trpí sprostosťou

4. ĽUDIA, KTORÍ NIE SÚ HLÚPI, VŽDY PODCENIA ŠKODLIVÚ MOC SPROSTÝCH JEDINCOV

opakovane sa robí chyba, kedy ľudia jednajú alebo sa spolčujú so sprostými jedincami, pričom platí, že za túto chybu neskôr draho zaplatia, ignorovanie tohto zákona sa nevypláca, pretože je naivné sa domnievať, že sprostého prekabátia, alebo budú ním manipulovať, lebo v skutočnosti sa sami vydávajú na milosť/nemilosť osudu, pretože ako sa dá, čo i len predstaviť ako bude sprostý myslieť alebo konať

5. SPROSTÝ ČLOVEK JE NAJNEBEZPEČNEJŠÍ TYP ČLOVEKA

Cipolla rozlišuje kategórie ľudí podľa typu chovania:

1. Smoliar – bezmocný jedinec
2. Inteligent – rozumný, schopný premýšľať
3. Bandita – síce okradne, ale aspoň sebe prinesie úžitok
4. Hlupák – najvyššie nebezpečie, keďže hlupák nekoná podľa žiadnej logiky jeho nevyspytateľnosť je zdrvujúca

Vraj je treba si dávať pozor na hlupákov a držať si ich od tela a hlavne nepripúšťať k moci, pretože svojou deštruktívnou silou sú schopní čohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek.